V duchu a pravde vo svete komunikácie a technológií…

Ako bolo vo Warszawe…


Na začiatku bol telefonát…

…telefonát od jednej z organizátoriek festivalu, pani Anny Reszka. Začalo premýšľanie, rozvažovanie i nepríjemné prekvapenie, že zo Slovenska nepremávajú žiadne osobné vlaky priamo do Poľska… Neskôr prišlo na rad hľadanie sponzora, ktorý by nám pomohol uhradiť náklady na dlhú cestu.  Pomoc a ochotu sme našli u  MUDr.Petra Lipovského z firmy SPIRIG EASTERN so sídlom v Bratislave.
Tak sa naša cesta do Warszawy 25.5.2011 stala nakoniec skutočnosťou…

Cestou z českej Ostravy sme sa v rýchliku zoznámili s pánmi Krzystofom a Pawlom. Títo dvaja nám vypísali mnohé pamätihodnosti Warszawy, na ktoré by sme sa mali pozrieť.  Po dvanástich hodinách cesty rýchlikom, sme sa s nimi srdečne rozlúčili a vstúpili  cez “bránu stanice” …

…do veľkého sveta hlavného mesta Poľska…

…mohli sme sa dotknúť atmosféry veľkomesta…

…ba priam sme si ho mohli aj chytiť…

…odvážne sme teda vykročili, tak ako aj francúzsky generál Charles de Gaulle na jednom z pomníkov…

…boli sme pod drobnohľadom kamier televíznych štábov, ktoré každodenne informovali o našom pobyte v Poľsku…

…dôležité bol aj sledovanie predpovede počasia, aby neohrozilo naše putovanie mestom…

..Slnko nám prialo, tak sme si trochu vydýchli pri mužovi (Mikuláš Kopernik), ktorý prvý prišiel na to,  že vlastne  my sa točíme okolo veľkej žiarivej gule, a nie naopak…

…o správnu hudbu sa nám postaral Frederik Chopin, keď sme každodenne prechádzali okolo jeho múzea…

…v meste nám dokonca poľská “policja” vytvorila koridor, aby sme mohli nerušene prechádzať mestom…

…keď sme sa blížili k prezidentskému palácu…

…privítala nás dokonca aj čestná stráž, čomu sme sa dosť  čudovali…

…a čudovala sa tomu aj veľká osobnosť poľských povojnových dejín kardinál Štefan Wyszinski…

… i sám Ján Pavol II. …

…cestou do kina, kde prebiehala projekcia súťažných filmov…

…sme navštívili námestie s kráľovským zámkom…

…stretli sme aj jednu pani, ktorá sa odhodlala radikálne riešiť problémy s dopravou v meste…

…k rýchlejšiemu pohybu po meste nám pomohla podzemná doprava metrom…

…a keď už deň značne postúpil, nastala dilema…

…šport…

…alebo niečo fajne, napríklad pivko…

…vyhralo fajne (teda aspoň sme si mysleli, že fajne … zlaté naše halušky…)

…večer sme sa napokon ukonaní vracali mestom…

…aby sme si oddýchli na hoteli…

…na druhý deň sme navštívili hrob jedného z mučeníkov komunistického režimu…

…a večer sme išli dobýjať Hrad Vikingov…

…nebolo to ľahké, veď posúďte … takí chlapi…

…a toto by sa nám niekedy v škole zišlo :-))…

…podarilo sa nám potom v meste 4-krát stretnúť diplomatický sprievod amerického prezidenta Baracka Obamu….a ten sa popri nás len tak mihol … ani sme mu nestihli zakývať…

…no a keďže všetko má svoj čas, prišiel aj čas na návrat domov a na rozlúčku… dovidenia Warszawa…

Reklamy

Comments on: "Ako bolo vo Warszawe…" (1)

  1. […] Na začiatku bol telefonát… …telefonát od jednej z organizátoriek festivalu, pani Anny Reszka. Začalo premýšľanie, rozvažovanie i nepríjemné prekvapenie, že zo Slovenska nepremávajú žiadne osobné vlaky priamo do Poľska… Neskôr prišlo na rad hľadanie sponzora, ktorý by nám pomohol uhradiť náklady na dlhú cestu.  Pomoc a ochotu sme našli u  MUDr.Petra Lipovského z firmy SPIRIG EASTERN so sídlom v Bratislave. Tak sa naša cesta do Warszawy 25.5. … Read More […]

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s

Oblak značiek

%d bloggers like this: